Bezvedomie nášho historického vedomia

Eva ZELENAYOVÁ

Vysokoškolský profesor histórie Roman Holec začal svoju úvahu o dejinách vetou: „Ak chceme uvažovať nad tým, aké dejiny potrebujeme, treba si najprv položiť otázku, či vôbec potrebujeme nejaké dejiny.“ Čudná úvaha historika, čudné poddávanie sa pesimizmu nad stavom historického vedomia v slovenskej spoločnosti.

Aké historické vedomie môže Slovák vôbec mať, keď ani také opory z histórie ako kráľ Svätopluk či Veľkomoravská ríša nezostali po nadobudnutí samostatnosti, a teda aj možnosti slobodného bádania, nespochybnené. Keď slovenskí historici takmer celú podobu minulosti, zachovanú v písomnej alebo ústnej podobe, dokázali rozvrátiť a hodiť do ríše mýtov. V takom prostredí samozrejme vzniká hlad po poznaní a je scestné priznávať ho len malej vzorke obyvateľstva, ako tvrdí Holec. Navyše, svoje presvedčenie o tom, že Slováci nemajú záujem o dejiny, komentuje spôsobom urážajúcim celý národ: „Tak ako sa dá jesť aj bez príboru, dá sa žiť aj bez dejín.“ Komu vlastne tieto slová adresoval?

Nemožno sa čudovať, že v prostredí vyprahnutom na dejiny sa vynárajú rozliční samoukovia, nadšenci,  hľadači vlastných koreňov. Slovensko je Saharou v zmysle archeologického poznania. Tak ako sa predpokladá, že pod Saharou je uväznená voda, tak môžeme predpokladať, že pod povrchom zeme je ukrytá naša starodávna história. Prečo sa jej dotýkame len sporadicky, prečo nejestvuje program na osvetlenie našej minulosti, treba dnes hľadať už len v nás Slovákoch. Na druhej strane si musíme položiť otázku, čím sme takí výnimoční, že sa nám bránilo a azda aj bráni v poznávaní vlastnej histórie? Koho by ohrozili nové poznatky? Sčasti na tieto otázky dávajú odpoveď nadšenci histórie. Profesionálni aj amatérski. Medzi profesionálov s úplne novým pohľadom na dejiny Slovákov patrí Cyril Hromník, ktorý v súčasnosti žije v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike. Vydal knižku Sloveni/Slováci, kde sú vaše korene? K amatérom s netradičným prezentovaním histórie zasa možno prirátať P. Klebana a O. Cvengroscha. Cvengrosch vydal publikáciu Tajné dejiny a Klenba Slovensko na Ptolemaiovej mape. Spomínaných autorov síce odmietajú historici tradicionalisti, ale predsa len prinášajú čerstvý závan do našich stuchnutých dejín. Odvážne sa púšťajú do ich objasňovania a uvádzajú zaujímavé postrehy. Napríklad o germánskych kmeňoch za Dunajom, uctievajúcich staroslovienske božstvo Hromu, alebo o Svätoplukovom meste Zlaté Moravce.

Slováci sa nestratili len v dávnej minulosti. Dejiny minulého storočia sú na nepoznanie od toho, ako ich zachytili vo svojich spomienkach svedkovia tých čias. Napokon ani naša súčasnosť nemá reálny odraz v písomných prejavoch. Často sa hovorí, že žijeme virtuálnu realitu. Dokedy?