Slovákov asimilujú v každom maďarskom režime

turul štvorecS našimi južnými susedmi sa nesporíme o rozličný výklad skutočností, ale o rôzne fakty

Dušan D. KERNÝ

Jednoznačná provokácia so zasadaním maďarského parlamentného podvýboru pre autonómiu demonštrovala pred očami širokej verejnosti jednoznačný rozdiel medzi menšinovou politikou dvoch susedných štátov – Maďarska a Slovenska. Zároveň ukázala zreteľne, že nejde o sporný výklad tých istých faktov, nejde o rôzne interpretácie, ale o rôzne fakty. Pričom historická pravda je na strane slovenskej aj pokiaľ ide o spor o asimiláciu národností.

Vyhlásenie - nárek - predsedu SMK Józsefa Berényiho na hrudi médií v Maďarsku o zániku a asimilácii „maďarstva“ na Slovensku otvára zásadnú otázku: otázku reciprocity. Menšina, ktorá bola a je skutočne asimilovaná je slovenská menšina v Maďarsku a nie naopak. Je úplne scestné pokles obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku pripisovať asimilácii – všetci seriózni vedci konštatujú pokles obyvateľstva v samotnom Maďarsku ako aj pokles pôrodnosti na juhu Slovenska ako prejav sociálnych pomerov.

Bugárka čapicaPokiaľ však ide o asimiláciu, tá sa deje na juh od našich hraníc. Na rozdiel od dobrých možností vzdelávania sa menšiny vo vlastnom jazyku až po úroveň univerzity na Slovensku, slovenská menšina má v tzv. slovenských školách už desaťročia – bez rozdielu na režimy, bez rozdielu na to či Maďarsko bolo komunistické alebo vstúpilo do EÚ a NATO - len štyri hodiny slovenčiny týždenne. Jednoducho slovenčina sa vyučuje ako cudzí jazyk. V predškolskom veku, v materských školách je len hodina denne po slovensky. Celý ostatný čas sa vychovávateľka zhovára s dieťaťom len po maďarsky. Kým v roku 1991 sa prihlásilo k národnosti či k slovenskému jazyku vyše 90 000 ľudí, o desať rokov, v roku 2001 to bolo len 45 000. Dramatický pokles - za desať rokov o päťdesiat percent! Maďarská oficiálna politika je nielen protislovenská, ale škodí aj značnej časti príslušníkov menšiny na Slovensku ako aj menšinám v samotnom Maďarsku. Politici mimoparlamentnej SMK, ktorá sa teší mimoriadnej a „všestrannej“ podpore oficiálnej Budapešti ,vyhlasujú v maďarských médiách, že „počet slovenského maďarstva klesá rýchlym tempom, miestne maďarstvo sa ocitlo na pokraji zániku, každý deň ubudne 17 Maďarov v situácii, keď tolerancia slovenskej spoločnosti voči Maďarom je ilúziou.“

ARGUMENTY PRE AUTONÓMIU

Zdôrazňujú to ako argument o dôležitosti autonómie „regiónu južného Slovenska“. Tento argument zrejme dlhodobo slúži aj dnes už verejne vyhlasovaným cieľom maďarskej vládnej politiky na asimiláciu historického slovenského osídlenia napr. v Pilíšskych vrchoch, na Matre – maďarská politika chce dlhodobým strategickým tlakom na asimiláciu vytvoriť ucelenú, súvislú vrstvu osídlenia budúcej autonómie „regiónu južného Slovenska“ z maďarskej strany hraníc. Drastickosť tohto postupu spočíva v tom, že slovenská menšina je dlhodobo na pokraji zániku a už nijako nemôže zasiahnuť do demografickej zmeny. Môže sa iba udržať.

Ide o historický proces – maďarská politika a diplomacia sa po celé dvadsiate storočie opierala o tvrdenia z uhorskej národnostnej štatistiky z roku 1910. Jej nevedeckosť a účelovosť, cieľ, ktorým mala dokumentovať pokles slovenského etnika, bol preukázaný nespochybniteľnou vedeckou analýzou dr. L. Deáka. Najnovšia vedecká práca z dielne Ústavu politických vied SAV (M. Hronský, Trianon, 2011) uvádza historickú faktografiu - na území Maďarska bolo vyše 400 000 Slovákov, pritom ich maďarizácia, násilná asimilácia medzi rokom 1929 – 1940 bola dokonca surovejšia, ako v časoch najtvrdšej maďarizácie koncom 19. storočia, kedy bola zakázaná Matica slovenská.

URÝCHLENÁ ASIMILÁCIA

V Maďarsku sa urýchlila asimilácia menšín a hrozí im zánik aj podľa vyjadrenia oficiálneho predstaviteľa Maďarskej republiky - ombudsmana pre menšiny. Kým možnosti slovenčiny drasticky klesajú v dôsledku asimilácie, recipročný pohľad na územie Slovenska ukazuje, že štatistický pokles menšiny je spôsobený najmä demografickými faktormi; maďarčinu za svoj rodný jazyk aj v roku 2011 označuje 9, 4 percent obyvateľov Slovenskej republiky. Počas totalitnej diktatúry komunistov od roku 1948 do roku 1988 aj v ére toľko vychvaľovaného gulášového komunizmu v najveselšom baraku socialistického tábora, stratilo svoj materinský jazyk a národnú identitu okolo 400 000 Slovákov. A to závažnejšie a naliehavejšie je, aby sa v pomeroch Európskej únie urobilo všetko pre zabránenie zániku slovenskej menšiny – na to najvehementnejšie poukazujú rodáci z Plešu - Pilíša, najmä občiansky aktivista Imrich Fuhl. Jeho tvrdenia nepopierajú ani oficiálni predstavitelia slovenskej menšiny v Maďarsku. Požiadavka reciprocity informácií o faktoch dostala tak úplne novú politickú naliehavosť práve pre nezakryto agresívnu provokáciu v Komárne.

Karikatúra: Andrej MIŠANEK